Škola
| Riaditeľ Podobne ako je úlohou vedenia v každom podniku vytvárať svojím zamestnancom optimálne podmienky, aby sa každý mohol rozvíjať a vydal zo seba to najlepšie, čo v ňom je, je to aj úlohou riaditeľa školy. Vytváranie týchto podmienok môžeme zhrnúť do termínu budovanie kultúry školy. Vedenie školy je službou, ktorá si vyžaduje osobnostne vyzretého a odborne spôsobilého človeka, lebo riaditeľ je zárodočnou bunkou kultúry školy. Od jeho kvalít závisí, či bude v škole vládnuť kontrola alebo vzťahy dôvery. Preto byť v pozícii riaditeľa vyžaduje intenzívnu prácu na svojom rozvoji. Škola sa ako učiaca organizácia rozvíja vtedy, keď je v nej otvorená komunikácia a reflexia o všetkých oblastiach jej života. Preto riaditeľ, ktorému záleží na rozvoji školy, sa neuzavrie do formálnej hierarchickej štruktúry školy (v ktorej má svoju "pevnú" pozíciu), ale stáva sa aj jedným z členov neformálnej komunity. |
Hierarchia dáva pevnosť Ľudí spájajú spoločné ciele. Aby ich dosiahli, prácu si delia a organizujú. Rôznosť úloh spôsobuje, že medzi ľuďmi vznikajú hierarchické väzby. Vytvorí sa systém, ktorý sa zabehne a potom reprodukuje seba. Ak to funguje dobre, ľudia si zvyknú a zmenám sa bránia. A tým, ktorým je lepšie, tento systém za každú cenu udržujú. Hierarchie si vychovávajú tradičného, loajálneho pracovníka. |
Network dáva pružnosť Ale organizácie ako živé tvory žijú a prosperujú dlhodobo len vtedy, ak sa dokážu prispôsobovať zmeneným podmienkam. Preto zoskupenia ľudí potrebujú aj voľné väzby - networky, ktoré plnia presne opačnú funkciu ako hierarchie – vnímajú zmenu prostredia a pružne reagujú na ňu. Networky umožňujú zrod tvorivých, znalostných pracovníkov, ktorí majú vo svojej oblasti práce lepšie znalosti ako ich nadriadený. |
| Škola potrebuje network - komunitu Toto všetko platí aj pre školy. Jednostranne silný hierarchický systém formálneho riadenia škôl potrebuje neformálne komunity navzájom slobodne a otvorene komunikujúcich ľudí - networky.Tieto si ľudia vytvárajú a organizujú podľa potreby sami. Nerobia to z povinnosti, ale z vnútornej potreby rozvíjať svoj potenciál. Niečo cenné tým získavajú, a preto to má pre nich zmysel. |
Zmobilizovanie zvnútra Toto je doposiaľ nedocenený princíp rozvoja školstva. To, čo školám prináša život sú neformálne väzby medzi ľuďmi - učiteľmi, rodičmi, žiakmi, animátormi, školami, rozvoj podporujúcimi inštitúciami, neziskovkami, nadáciami a podnikmi. Škola sa môže začať autonómne rozvíjať len vtedy, keď sa zmobilizuje zvnútra, resp. zdola. Teda z iniciatívy a záujmu učiteľov, rodičov a žiakov/ študentov. Oni vidia, ako škola plní svoje poslanie, a preto v prvom rade oni majú právo uvažovať, hovoriť a rozhodovať o tom, akú školu chcú mať. Záujem o druhých nahrádza kontrolu Hierarchie a networky plnia odlišné, ale vzájomne sa dopĺňajúce funkcie, ktoré sú pre rozvoj organizácií - a teda aj školy - podstane dôležité. Hierarchie môžu ľuďom lepšie slúžiť, keď prijmú networky ako svojich cenných partnerov. Takto je tvorivá iniciatíva ľudí vítaná a každý má priestor na to, aby obohacoval školu. Kde ľudia majú chuť pracovať, kontrola stráca zmysel a mení sa na záujem o druhých. |